Údolie

Predstavte si, že sa rozhodnete pre radikálnu zmenu a presťahujete sa do Marianky, najstaršieho pútnického miesta na Slovensku, aby ste konečne našli svätý pokoj od hluku Bratislavy. Presne to urobí investigatívny novinár Niko, no namiesto duchovnej očisty ho čaká mrazivé prebudenie. Marianka je totiž miesto, cez ktoré sa nedá len tak prejsť – musíte doň vstúpiť a podľa legendy vás to navždy zmení. A zmení vás to hneď v momente, keď na lavičke nájdu mŕtveho miestneho maskota, bezdomovca Luďa.

Dušan Budzak prináša do slovenskej literatúry žáner Slavic Noir – je to drsné, autentické a poriadne špinavé čítanie. Autor neprikrášľuje realitu; jeho Marianka smrdí poctivou borovičkou, vlhkým pivničným prachom a hriechmi, ktoré sa nehovoria ani v spovednici. Atmosféra údolia je priam hmatateľná – ten mierny chlad a večná hmla dodávajú príbehu záhadnosť, z ktorej vám budú stáť chlpy na rukách.

Prečo to tak ťahne? Hlavné duo vyšetrovateľov je totiž brilantne napísané. Niko je sarkastický novinár s poriadnou „opicou" a jeho priateľ Sven je elitný detektív z rakúskeho Salzburgu. Ich chlapské priateľstvo, prešpikované drsným humorom a spomienkami na gymnaziálne časy, je tým pevným bodom v chaose, ktorý sa v údolí rozpúta.

Keď sa začnú vŕtať v Luďovej smrti, zistia, že tento bezdomovec bol v skutočnosti chodiaci archív tajomstiev. Sledoval ľudí spoza kôp dreva v ich vlastných záhradách a vedel o každom mafiánskom bossovi, ktorý si v tejto dedine „bez polície" kúpil dom, aby sa skryl pred svetom. Čoskoro sa na povrch vyvalí špina v podobe brutálnych vrážd, ktoré vyzerajú ako biblická pomsta.

Pod povrchom klasickej kriminálky sa však skrýva hlboká úvaha o povahe zla a spravodlivosti. Budzak sa pýta, či sa spravodlivosť smie presadzovať nespravodlivými prostriedkami. Do hry vstupuje aj fascinujúca postava autistického makléra Roba, ktorý sa snaží zlo modelovať pomocou matematických algoritmov a teórie chaosu. Je to intelektuálna nadstavba, ktorá tento triler posúva o ligu vyššie.

Budzakov štýl je úderný a dynamický. Krátke kapitoly gradujú napätie a nútia vás čítať ďalej, až kým nezistíte, že je hlboká noc a vy ste v tom údolí uväznení spolu s hrdinami. Autor majstrovsky prepája lokálny folklór s globálnym zločinom, pričom Marianka tu pôsobí ako stred vesmíru, kde sa „mávnutie motýlích krídel" mení na ničivú búrku.

Ak by som mal byť úprimný a nájsť jednu slabšiu stránku, je to občasný sklon k filozofovaniu v momentoch, keď by ste už-už chceli ďalšiu akciu. Je to však jazda, ktorá potrebuje svoje hĺbky, aby finálny šok skutočne bolel – a v Slavic Noir je toto budovanie motívov dôležité.

Pre koho je táto kniha? Pre všetkých fanúšikov severských kriminálok, ktorí hľadajú niečo domáce, ale svetové. Ideálne čítanie na sychravý víkend, keď si po každej kapitole radšej skontrolujete, či máte na dverách zastrčenú západku. Tip na záver: dajte si k tomu poriadneho panáka – po dočítaní totiž na tiché uličky Marianky nebudete chvíľu hľadieť s dôverou!