Dokonalé stopy

Predstavte si, že kráčate po mrazivých škótskych horách a v diaľke uvidíte plamene pohlcujúce starú kamennú chyžu. Myslíte si, že ide o nehodu? Omyl. V útrobách dohorieva telo, ktoré malo navždy zmiznúť zo sveta, a vrah práve v tej chvíli niekde v teple domova sŕka drahé víno a vychutnáva si pocit, že po sebe nezanechal ani jednu molekulu DNA. Teda okrem tých stôp, ktoré vám tam nechal úmyselne, aby vás vysmial priamo do tváre.

Helen Fieldsová vtrhla na scénu s thrillerom, ktorý je presne taký ako jeho názov – precízny a mrazivý. Hneď od prvej kapitoly vás autorka hodí do hlbokej vody a ukáže vám rituálne ničenie obete, ktoré je opísané s takmer otcovskou starostlivosťou. Nie je to žiadne pomalé vyšetrovanie pri káve; tempo je vražedné a atmosféra Edinburghu, nasiaknutá vlhkosťou a sychravosťou, vám okamžite zalezie pod kožu.

Na scénu prichádza Luc Callanach, nový inšpektor, ktorý si z Interpolu priniesol francúzsky šarm a kopu kolegov, čo mu jeho rýchly kariérny postup neodpúšťajú. Luc je postava, ktorú si hneď obľúbite – nielen preto, že je až „neslušne" pohľadný (čo on sám považuje za profesionálny hendikep), ale najmä pre jeho analytický mozog, ktorý vidí súvislosti tam, kde ostatní vidia len chaos.

Sekunduje mu Ava Turnerová, drsná a priama vyšetrovateľka, ktorá nemá čas na Lucove diplomatické tanečky a jeho „interpolské" metódy. Ich vzťah nie je klasická romanca, ale dynamické partnerstvo dvoch inteligentných ľudí, ktorí sa navzájom rešpektujú, hoci si občas lezú na nervy. Práve táto ľudská rovina robí z knihy viac než len surový opis zločinov.

A potom je tu vrah. Priznám sa, z jeho pedantnosti ma triaslo. Nie je to žiaden šialenec, ktorý koná v afekte – je to architekt utrpenia. Plánuje mesiace vopred, študuje svoje obete do morku kosti a polícii podhadzuje stopy ako omrvinky, ktoré majú vyšetrovateľov zaviesť presne tam, kam on potrebuje. Je to fascinujúca hra mačky s myšou, kde mačka vopred pozná všetky kroky svojich prenasledovateľov.

Pod povrchom akcie Fieldsová otvára tému identity a straty. Čo zostane z človeka, keď mu vrah vezme všetko – minulosť, majetok aj vlastné telo? Je to temná sonda do duše sociopata, ktorý verí, že svojimi chladnokrvnými činmi a „kázeňskými technikami" vylepšuje svet a približuje svoje obete k vlastnej verzii dokonalosti.

Štruktúra knihy je geniálna v tom, že nám občas dovolí nazrieť priamo do úkrytu, kde vrah drží svoje obete. Tie pasáže sú intenzívne a klaustrofobické – cítite ich beznádej, ale aj neuveriteľnú silu vôle prežiť. Práve toto striedanie perspektív medzi mravčou prácou polície a utrpením v zajatí udržuje napätie na maxime až do poslednej strany.

Ak by som mal byť úprimný a nájsť jednu slabšiu stránku, je to Lucova takmer nadprirodzená schopnosť vydedukovať vrahove motívy z minima dôkazov, čo občas hraničí s intuíciou z kategórie Sherlocka Holmesa. Je to však thrillerová jazda, nie realistická dráma – a ako jazda to funguje skvele. Táto intelektuálna prevaha vyšetrovateľa je presne to, čo potrebujete proti takmer dokonalému vrahovi.

Pre koho je táto kniha? Pre každého, kto miluje škótsku krimi (tzv. tartan noir) a nebojí sa trochy surovosti. Môj praktický tip: čítajte to počas sychravého večera so šálkou horúceho cideru a poriadne si skontrolujte zámky na dverách. Po dočítaní totiž na veľké kufre na kolieskach a tiché edinburghské uličky nebudete nejaký čas hľadieť s úplnou dôverou!